Štefan Korec: “Zanedbávaná prevencia nás v budúcnosti bude stáť veľmi veľa.” (1. časť rozhovoru)

Renomovaný onkológ, Doc. MUDr. Štefan Korec, Csc., nám odpovedal na otázky týkajúce sa problémov nášho zdravotníctva a pripravovaného projektu, na ktorom spolupracujeme.

Aké najväčšie problémy má momentálne zdravotníctvo?

Určite sa to nedá povedať jednou vetou. Tých najväčších problémov je samozrejme strašne veľa. Od finančných cez manažérske a odborné problémy, rozkrádanie a korupciu, po nedostatok zaraďovania preventívnej a nemedicínskej starostlivosti. U nás sa medicína chápe ako pilulka, injekcia, infúzia a skalpel. Pod medicínou však musíme myslieť aj všetko to okolo – životospráva, pohyb, manažment stresu. Dnes sa tvárime, že toto všetko sa nás netýka a zameriavame sa iba na najdrahšiu destilovanú časť, tabletkovo-injekčú liečbu. Takže problémov je mnoho a práve zanedbávanie primárnej prevencie nás bude v budúcnosti stáť veľmi veľa. Vieme z mnohých iných oblastí, čo sa stane, ak sa zanedbá údržba. U nás sa údržbe hovorí práve prevencia.

V Spojených štátoch ste pôsobili 15 rokov, čo by ste z USA v oblasti onkológie priniesli na Slovensko?

V onkológii dnes nastupuje najmä genetika a high-tech diagnostika, teda obrovské genómové analýzy. Vďaka IT systémom dokážeme analyzovať genómové vyšetrenia, ktorých cena za kompletný profil šla dole z miliona dolárov na tisíc. Dáta profilu však musí niekto byť schopný uložiť, spracovať a vytvoriť výstupy. IT sa dnes dostalo na takú úroveň, že to vie spracovať, čo je obrovská podpora. Čiže v prvom rade by som sa snažil posunúť sa do úrovne, ktorá zodpovedá štvrtej industriálnej revolúcii. To znamená využívanie týchto informačných technológií.

Ktoré štáty by mohli byť pre nás príklad fungujúceho zdravotníctva?

Určite by som ako príklad nemohol použiť Spojené štáty, pretože tie vynakladajú 5 násobne viac prostriedkov na zdravotnú starostlivosť ako my, čiže to je už celkom iná kategória. Ale pre nás by možno bol blízko systém na Novom Zélande a v Beneluxe. O niečo vzdialenejší je nám systém zdravotných poisťovní vo Švajčiarsku. Avšak všetky tieto systémy majú spoločné jedno, a to, že odmeňujú prevenciu. Poisťovne neplatia len za ochorenie, ale bonusmi odmeňujú ľudí, ktorí sa o seba starajú. Okrem pokročilých IT systémov a genómovej medicíny je pre nich charakteristický najmä dôraz na prevenciu.

Akú rolu by v tomto systéme mala hrať poisťovňa?

Keby poisťovňa skutočne uvažovala racionálne, tak by bola tá prvá, ktorej by záležalo na zdôrazňovaní a odmeňovaní prevencie. Poisťovne dnes u nás majú toľko starostí s hasením požiarov a riešením malých vojen, že nemajú čas a priestor na preventívnu starostlivosť. Čiže áno, poisťovňa by mala byť tá, ktorá by to tu všetko uvádzala a stimulovala.

Aké zložky by mali byť prítomné pri spolupráci medzi medicínou a prevenciou? Kto by mali byť tí odborníci?

Mal by to byť tím špecialistov z rôznych odborov. Samozrejme, že by hrali dôležitú rolu aj lekári, ale nebol by to už výlučne medicínsky tím. Musia byť prítomní aj nelekári – odborníci v oblasti dietológie, pohybovej aktivity a manažmentu stresu. Sú potrební tiež manažéri a IT špecialisti, ktorí vytvoria systém pochopiteľný ľuďmi a dostupný širokej verejnosti, pretože len vtedy má akákoľvek preventívna aktivita význam.

Vieme, že pripravujete rozsiahly projekt, ktorého podstatou je synergia medzi medicínou a prevenciou a radi by ste ho aplikovali v slovenských podmienkach. Viete nám o tomto projekte povedať viac?

V prvom rade treba poznamenať, že tento projekt má znamenať nový prístup k medicíne. Je to krok od takého chápania medicíny, kde je lekár v bielom plášti a sestrička s injekciou. Starostlivosť začína u zdravých ľudí s cieľom udržať zdravie a zachytiť predštádiá ochorení, pred ich vypuknutím. Ak začíname starostlivosť o zdravých, v ktorej je zaangažovaný samotný pacient, tak vieme zvládnuť včastné štádiá chorôb aj mimo liečebného systému. Je to zvládnuteľné zmenou životosprávy a pohybovej aktivity. Vtedy je pacient spokojný, že to sám rieši, odťaží finančne zdravotný systém a úspešnosť je obrovská.

Viete nám popísať, ako by mal pacient kolovať v tomto systéme medzi jednotlivými zložkami?

Doteraz som rozprával o preventívnej časti slúžiacej na udržiavanie zdravia, ktorá by mala byť voľne prístupná cez internet a metodické poradné listy. Mali by byť sprístupňované pre ľudí všetky novinky ohľadom prevencie a popisy chronických ochorení. Cieľom celého projektu je predĺžiť život v jeho aktívnej forme, nie predĺžiť život človeka, ktorý leží na posteli na infúziách. Nám ide o to, aby sme predĺžili život v zdraví a zvýšili jeho kvalitu. Aby sme to dokázali, musíme v stave kvality začať.

Druhá kapitola projektu je medicínska časť. V prípade, že prevencia bude dodržiavaná, a aj tak sa dostaví dlhodobé chronické ochorenie alebo zložitejšie ochorenie, máme už teraz armádu špecialistov, ktorí nie sú na úrovni len nášho chotára, ale sú uznávaní celoeurópsky a celosvetovo. K týmto odborníkom dokážeme dostať našich klientov na konzultáciu alebo aj liečbu. Zároveň sme úzko napojení na ľudí, ktorí robia dietologické poradenstvo, poradenstvo pohybovej aktivity, a manažmentu stresu. Čiže toto všetko by spolu malo vytvoriť jeden harmonický systém, harmóniu, akord. A práve takto vznikal názov projektu – bude sa volať Akord.

Takže má ísť o prepojenie medicíny a prevencie. Zjednodušene povedané – klienti budú presmerovávaní od špičkových lekárov ku odborníkom na prevenciu a pokiaľ sa v prevencii zistí nejaké chronické alebo iné zložité ochorenie, ktoré musí manažovať lekár, tak sa presmeruje naspäť k lekárom špecialistom?

Má tam byť úplná harmónia, znovu. To prepojenie by malo byť úplne prirodzené, pretože o tom to je. Hranica medzi plným zdravím a chorobou neexistuje. Keď sa pozeráme na ľudí trpiacich chronickými ochoreniami, pre nich byť zdravý znamená, keď to ochorenie je len menej aktívne. Ľudia v plnom zdraví začínajú byť chorí vtedy, keď sa ľudia s chronickými ochoreniami cítia veľmi zdraví. Preto taká hranica neexistuje a je potrebné čo najužšie prepojenie preventívnej aktivity a lekárov špecialistov. Ďalší veľmi dôležitý faktor je, že chceme využiť celosvetové poznatky. Dnes už neexistuje medicína slovenská, nemecká a ruská. Existuje univerzálna a globálna medicína. Vďaka internetu sa správa, ktorá vyjde v USA  ráno o ôsmej, ukáže o ôsmej aj na mojom počítači.

Popíšte nám v krátkosti fungovanie medicínskej časti a časti prevencia.

Obe časti by sa mali výrazne spoliehať na internetovú komunikáciu. Prevencia sa bude opierať hlavne o portál, na ktorom ľudia nájdu všeobecné informácie. V prípade potreby im budú poskytnuté špecifické informácie z oblasti výživy a pohybovej aktivity.

V medicínskej časti portálu bude klient po vymenovaní príznakov kategorizovaný podľa ochorenia a budú mu priradení naši odborníci. Bude požiadaný o doplňujúce informácie, ktoré odborníci dostanú elektronicky a na ich základe doporučia liečbu alebo ďalšie testy a vyšetrenia odborníkom.

Rozhovor bude pokračovať o týždeň druhou časťou, ktorá bude venovaná najmä výžive v onkológii.

Doc. MUDr. Štefan Korec, PhD.

V rokoch 1972 – 1978 pracoval ako sekundárny lekár na internom (chemoteraputickom) oddelení Národného onkologického ústavu. Následne absolvoval štúdijný pobyt v NCI (National Cancer Institute) v Bethesde na oddelení imunológie nádorov. Od roku 1981 do roku 1984 sa venoval špecializácii Klinická onkológia na Georgetown University, Washington, D.C., kde sa stal odborným asistentom. V rokoch 1989 – 1990 pracoval ako klinický onkológ v Community Cancer Center v Coldwateri v štáte Michigan. Od roku 1990 až do roku 2001 bol s niekoľkými prestávkami riaditeľom Národného onkologického ústavu v Bratislave. V rokoch 1992 – 1995 vykonával funkciu vedúceho Katedry klinickej onkológie na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pred niekoľkými mesiacmi ukončil pôsobenie ako riaditeľ onkológie v Gerald Champion Regional Medical Center, Alamogordo v štáte Nové Mexiko a presťahoval sa späť na Slovensko.

ZdieľaťShare on Facebook234Share on Google+0Share on LinkedIn0
Štefan Korec: “Zanedbávaná prevencia nás v budúcnosti bude stáť veľmi veľa.” (1. Časť rozhovoru)
Tagged on:             

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *