Vedkyňa: „Zarážajú ma napríklad diéty podľa krvných skupín alebo hypotéza o prekyslení organizmu”

Prinášame Vám prvý článok zo série rozhovorov s odborníkmi najmä na tému výživa. Ako prvú sme oslovili MUDr. Adelu Penesovú, PhD., výskumníčku z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, ktorá bola jedným z prvých lekárov používajúcich aplikáciu Planeat Medical.

Aké vedomosti o stravovaní má priemerný pacient?
Záleží od vekovej kategórie, ale myslím si, že priemerný pacient na Slovensku nemá dostatočné vedomosti o stravovaní. Je možno 10 až 15 percent ľudí, ktorí sa dôslednejšie starajú o to, čo jedia a ako si vyberajú potraviny. Dokonca je tu trend k BIO a zdravému stravovaniu, ale takých ľudí je ešte menej. Myslím si, že drvivá väčšina nemá reálnu predstavu o tom, ako by mala vyzerať správna strava.

Mali by pacienti dostávať od lekára inštrukcie ohľadom stravovania?
Mali by ich od niekoho dostávať. Lekár je v prvom rade lekár, nie nutričný poradca. Jedine diabetológovia resp. ich zdravotná, či diétna sestra má robiť aj nutričné poradenstvo. Inak k tomu nie je lekár motivovaný a nie je to v jeho náplni práce. Treba povedať objektívne: nemá na to priestor, čas, personálnu kapacitu a ani edukačné materiály. Mali by existovať centrá (napr. pre prevenciu a liečbu obezity) sústreďujúce odborníkov z rôznych oblastí, napríklad lekárov diabetológov, nutričných terapeutov, fyzioterapeutov, psychológov a pod. Pomáhali by tak komplexne zmeniť životný štýl, čiže upraviť stravovacie návyky, pohybovú aktivitu ale aj riešiť mnohé psychologické aspekty ochorení (napr. ako zvládať stres, depresívne stavy a pod.) Odborníkov na výživu, ktorí by to mali robiť, je žiaľ u nás málo, resp. je veľa takých „rýchlo kvasených“ akože odborníkov, ktorí si bez akéhokoľvek odborného vzdelania urobia nejaký kurz zdravej výživy a potom ako živnostníci poskytujú výživové poradenstvo. Je to chyba najmä legislatívy. V USA nie je možné, aby niekto bez patričného vzdelania v oblasti výživy minimálne na úrovni „college“ robil takéto poradenstvo. U nás takéto vzdelanie môže mať diétna sestra, resp. dnes strednú zdravotnú školu končia „asistenti výživy“. Ďalšou možnosťou je na Slovenskej zdravotníckej univerzite (SZU) v Bratislave na fakulte ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií absolvovať odbor „fyziologická a klinická výživa“ vo forme bakalárskeho štúdia. Ďalším faktom je, že nemáme hlavného odborníka asistentov výživy na ministerstve zdravotníctva. Máme len odborníčku na oblasť diabetológie, porúch látkovej premeny a výživy MUDr. Zuzanu Némethyovú CSc. a pre pediatrickú diabetológiu je to MUDr. Ľubomír Barák CSc.), ale ich dominantnou náplňou je medicínsky odbor diabetológia.

Kedy by mal byť stravovací režim vystavený nutričným terapeutom na základe odporúčaní lekára?
U väčšiny ľudí, ktorí už majú nejaké zdravotné ťažkosti, ktoré súvisia alebo sú do veľkej miery ovplyvnené výživou a nezdravým životným štýlom. Lekár by mal zhodnotiť, aké faktory treba brať do úvahy pri tvorení výživových odporúčaní, napríklad, či má pacient postihnutie obličiek, hyperurikémiu, dyslipidémiu (ľudovo „vysoký cholesterol“) a mnoho ďalších faktorov. Čiže určití pacienti by mali byť vyšetrení lekárom a stravovací režim by mal byť upravený práve podľa prípadných diagnóz.

Ako je to v zahraničí, napríklad v Amerike, kde ste pôsobila viac ako dva roky?
Myslím si, že tam to riešia nutriční terapeuti a sú dosť drahí. Aj pacient s poistením môže mať veľký problém s tým, čo mu poisťovňa preplatí. Avšak veľmi veľa pacientov si nemôže zaplatiť zdravotné poistenie a často sú na tom úplne najhoršie v tomto smere. Na druhej strane sú štáty Beneluxu, Dánsko, ktoré prijali napr. zákon povinného uvádzania množstiev transmastných kyselín na etiketách potravín. To viedlo k výraznému, asi až 30 percentnému poklesu kardiovaskulárnych ochorení. Na Slovensku za porovnateľné obdobie bol pokles okolo 10 percent. Teda aj národná politika a zákony majú veľký vplyv. V mnohých krajinách napríklad povinné uvádzanie zvýšeného množstva soli v potravinách viedlo k tomu, že výrobcovia znížili množstvá soli a zaviedli obohacovanie pôdy ďalšími látkami ako napr. selén a ďalšie.

Prečo to na Slovensku nefunguje?
Pretože na Slovensku prevencia funguje veľmi málo a nie je to komerčne zaujímavé. Čo je komerčne zaujímavé, to ide a to funguje. Nie je záujem robiť preventívne programy, s odvolávaním sa na nedostatok peňazí. Našťastie vždy sa nájde dostatok odhodlaných ľudí, ktorí chcú robiť niečo navyše z vlastnej iniciatívy, napríklad propagáciu na školách, ale chýba jednotná politika. Máme síce oficiálne prijaté preventívne programy obezity, kardiovaskulárnych a onkologických ochorení, ale reálne sa deje veľmi málo. Teraz sa začínajú určité pilotné aktivity, napríklad obezitologická sekcia Slovenskej diabetologickej spoločnosti iniciovala po prvý krát na Slovensku národný deň boja s obezitou. 21. mája 2016 (v sobotu) sa v troch pilotných slovenských mestách (Bratislava – Stará tržnica, Trnava – Mestský úrad, Košice – KulturPark) pripojíme k Európskemu dňu obezity.

Bicyklová ergospirometria (meranie fyzickej zdatnosti, výkonnosti), 2016
Bicyklová ergospirometria (meranie fyzickej zdatnosti, výkonnosti), 2016

Kto sa môže, resp. má starať o prevenciu ochorení u ľudí?
Na úvod treba povedať, že prevenciu treba robiť na troch úrovniach: primárnej, sekundárnej a terciálnej. Momentálne sa bavíme najmä o primárnej prevencii, teda systéme opatrení, ktorými chceme predísť ochoreniam ako takým. Podľa SZO rozlišujeme prevenciu infekčných a neinfekčných ochorení. A práve mnohým neinfekčným ochoreniam ako je obezita, cukrovka, ateroskleróza, či niektorým typom nádorov (napr. kolorektálneho karcinómu) by sme vedeli veľmi účinne predchádzať zdravou životosprávou (bojom proti fajčeniu, bojom s nadmerným požívaním alkoholu, výchovou k zdravej výžive a zdravému životnému štýlu, a to už v školách, škôlkach a pod.). Sekundárna prevencia je zameraná na diagnostikovanie ochorenia v organizme vo včasnom štádiu, aktívne vyhľadávanie zmien, ktoré predstavujú zvýšené riziko toho-ktorého ochorenia. A tu najdôležitejšiu úlohu zohrávajú lekári prvého kontaktu – detskí a všeobecní lekári a osveta.
Preto, aby bola primárna prevencia efektívna, je potrebná súčinnosť na niekoľkých úrovniach, od štátnej správy, legislatívy, osvety, cez systém vzdelávacích aktivít na školách, či škôlkach až po zdravotné poisťovne, lekárov či mimovládne organizácie tzv. tretí sektor. Chýba nám reálna podoba praktickej aplikácie národných programov, chýbajú edukačné texty/materiály pre školy, chýba motivácia pacienta chodiť na preventívne prehliadky zo strany zdravotných poisťovní napr. bonusovými programami a pod. Treba spomenúť aj zopár pozitívnych aktivít ako je zapojenie SR do „Európskeho programu podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách“. V rámci tohto programu sa podáva deťom alebo žiakom najmenej jeden krát za týždeň počas školského roka ovocie a zelenina (www.skolskeovocie.sk) a tak deti mali možnosť napr. minulý školský rok skonzumovať 715 ton ovocia a zeleniny (vo viac ako 2700 školách a škôlkach). (Celkový počet detí a žiakov v cieľovej skupine 3 – 15 rokov je cca 600 000 a cieľom je zapojiť do projektu až 80% detí).

Môže sa na preventívnych opatreniach podieľať aj kondičný tréner alebo nutričný poradca? Aké minimálne vzdelanie by mal mať?
Primárnu prevenciu by mal určite robiť primerane vzdelaný človek, ktorý by mal vedieť ako funguje ľudské telo, teda o jeho fyziológii a patofyziológii. Môže to byť aj nutričný terapeut, asistent výživy. Pokiaľ klient, inak zdravý človek, potrebuje nejako upraviť jedálniček alebo pohybový režim, môže to urobiť aj fitness tréner, ak má spomínané vedomosti.

Je veľa diagnóz, ktoré sa dajú ovplyvniť stravou?
Takmer pri každom ochorení môžeme stav pacienta do veľkej miery ovplyvniť stravou, resp. úpravou životosprávy. Dnes polovica ľudí na Slovensku umiera na kardiovaskulárne ochorenia a tretina na onkologické ochorenia, a to je veľká výzva nielen pre Slovensko.

Najčastejšie kardiovaskulárne ochorenia sú spojené s aterosklerózou, koronárnou chorobou a ústia do srdcových infarktov a náhlych mozgových príhod. Tomuto vieme veľmi dobre predísť zlepšením resp. zmenou stravovania, zvýšením pohybovej aktivity a znížením stavu obezity tak robiť prevenciu vzniku nielen srdcovo-cievnych ochorení, ale aj cukrovky, či rakoviny hrubého čreva.

Najčastejším onkologickým ochorením u mužov je rakovina pľúc, kde 95% pacientov sú fajčiari. Je teda jasné, že v prevencii je najúčinnejší boj proti fajčeniu. Nasleduje rakovina hrubého čreva (KRK) – je to druhá najčastejšia forma rakoviny tak u mužov ako aj u žien a jej výskyt z roka na rok stúpa (v r. 2014 to bolo 3846 nových prípadov, kým v r. 2000 to bolo „len“ 2734 nových prípadov). A tam po genetickej predispozícií hrá jednoznačne významnú úlohu obezita (obézni pacienti majú až 2x vyššie riziko KRK) a nezdravá strava s nadmerným kalorickým príjmom, s vysokým obsahom najmä saturovaných tukov, s nadmernou konzumáciou alkoholu, s nedostatočnou konzumáciou vlákniny, zeleniny a ovocia. K ďalším rizikovým faktorom patrí fajčenie a nedostatočná fyzická aktivita. Gro tvorí teda nesprávny životný štýl a teda aj stravovacie návyky. Tu by mohla veľmi efektívne fungovať prevencia.

Ako sa strava odporúčaná lekármi líši od módnych diét a informácií na internete?
Líši sa, pretože sú diéty, na ktoré už máme dostatok vedeckých štúdií, na základe ktorých dokážeme povedať, že majú nejaký zdraviu prospešný efekt. Napríklad portfólio diéta je typom vegeteriánskej stravy s veľkým zastúpením sójových proteínov, orieškov, vlákniny a fytosterolov. Ďalším dobrým príkladom je nízkosacharidová diéta, či stredomorská strava. Na druhej strane máme diéty, ktoré sú úplne nepodložené a nevedecké. Zarážajú ma napríklad diéty podľa krvných skupín alebo hypotéza o prekyslení organizmu, čo je nezmysel, pretože pH krvi je udržiavané v tak tesnom rozmedzí, že každý jeden výkyv je dostatočne kompenzovaný štyrmi pufrovacími systémami. Nepáči sa mi, že tu nie je žiadna silná odborná protistrana, ktorá by vyjadrila názor, že je to blud. Dnes sa my lekári často stretávame s fenoménom, ktorý ja nazývam „Dr. Google“ – pacient si nájde informácie na webe a nevie posúdiť, či ich zdroj je dôveryhodný a často potom zmätený uverí aj nezmyslom. Na druhej strane, ak je pacient nútený hľadať si informácie o zdraví týmto spôsobom, asi to svedčí aj o zlyhávaní informovať dostatočne a správne zo strany lekára, či už z časových alebo iných dôvodov (napr. prílišná byrokracia na úkor času venovanému komunikácii s pacientom).

Prečo ste sa stali garantkou a aktívnou podporovateľkou aplikácie Planeat?
Aplikáciu Planeat som uvítala a vnímam ju ako vynikajúci nástroj, pretože som mala reálne skúsenosti s vytváraním jedálničkov s použitím Excelu, kalkulačky a hľadaním údajov v kalorických tabuľkách. V komplikovanejších prípadoch, ak pacient trpí kombinovaným diabetom, opakovanými atakmi pankreatitídy alebo dyslipidémiou, je ťažké nastaviť správny a znesiteľný režim. Aplikácia umožňuje úžasné zlepšenie, zrýchlenie, spresnenie a skvalitnenie práce. Naše skúsenosti s pacientmi dokazujú, že je to veľmi prospešné a pacient dostane do rúk jednoduchý návod „šitý na mieru“.

Obezita a bariatrie 2015 - Konferencia Praha
Obezita a bariatrie 2015 – Konferencia Praha

Je aplikácia použiteľná aj v slovenských ambulanciách, kde lekári majú väčšinou veľmi málo času na pacienta?
Dúfam, že áno. Sú pacienti, ktorým môžete dať čokoľvek, a oni aj tak nebudú nič vo svojej životospráve meniť. Ale sú pacienti, ktorí by to uvítali, ktorí očakávajú niečo také a dúfam, že sa práve týmto pacientom podarí pomôcť aj touto cestou, lebo je to naozaj výborná vec. Pacient je u lekára zahltený množstvom informácií, nerozumie tomu, je tam príliš veľa komplikovaných odborných informácií. On si tým potrebuje v kľude doma prejsť, prečítať si, ako by mali vyzerať jeho raňajky, obed, večera. Je to veľmi nápomocné, pretože pacient nemusí hľadať informácie na internete, ktoré sú často zmätočné alebo dokonca až škodlivé. Nedávno som mala prípad pacienta, ktorý prišiel s dlhodobejšími bolesťami a opuchmi kĺbov. Bolo podozrenie, že je to reumatického pôvodu, ale po vyšetreniach sa ukázalo, že má kombinovanú hyperurikémiu a dysplipidémiu. Rozhodol sa to liečiť sám a začal jesť vo veľkom množstve treščiu pečeň, a čo sa stalo, „vyrobil“ si záchvat dny. A to je presne to, čomu sa treba vyhnúť. Pacient musí dostať kompletnú a relevantnú informáciu aj o strave a jej zložení – čomu sa má vyhnúť a naopak, čo si má do jedálnička pridať. Takže sme mu okrem pohybovej aktivity pomocou softvéru Planeat nastavili aj stravovací režim a dúfam, že mu bude pomáhať.

V spolupráci so spoločnosťou Planeat robíte aj výskum. Viete jednoducho vysvetliť, o čo ide?
Je to štúdia zameraná na pacientov s nadváhou alebo obezitou a cieľom je redukcia množstva telesného tuku. Nastavujeme im stravovací režim a pohybovú aktivitu na mieru, tak aby im vyhovovali a mali z nich radosť. Pacienti podstupujú vstupné a výstupné základné, interné a biochemické vyšetrenie, vyšetrenie bazálneho metabolizmu, fyzickej zdatnosti, glukózovej tolerancie, ďalej meriame metabolické a kardiovaskulárne parametre. Primárne sa porovnávajú hodnoty spomínaných parametrov pred a po dvoch mesiacoch dodržiavania špecifických úprav životosprávy. Cieľom je však trvalá zmena životného štýlu. Preto pacientov motivujeme, nech prídu na merania aj o ďalšie dva mesiace a sledujeme, či pozitívny efekt na ich zdravotný stav pretrváva.

Na akých princípoch sú založené jedálničky vytvorené aplikáciou Planeat?
Vznikali a vznikajú pod odborným dohľadom. Napríklad, na tvorbe šablón diét pre diabetes sa podieľali mnohí diabetológovia, obezitológovia, nefrologička a asistenti výživy. Vyjadrovali sa ku kompozícii stravy, faktorom, ktoré by tam mali byť zohľadnené a vychádzalo sa zo všeobecných odporúčaní Svetovej Zdravotníckej Organizácie (WHO) pre zdravú racionálnu stravu. Druhá podstatná vec je odporúčaný spôsob prípravy jedál, pretože aj zdravé potraviny, ktoré sú zle pripravené, môžu mať až škodlivý účinok na zdravie.

Ak je dostupná aplikácia umožňujúca zdieľať vedomosti odborníkov, nie je dôležitejšia schopnosť motivovať pacienta a teda psychológia?
Motivácia, čo je záležitosť psychologická, je najdôležitejšia vec, pretože ak pacient nebude chcieť, lekár, alebo nutričný terapeut sa môže roztrhať na kúsky, a neprelomí túto bariéru. Veľmi často sa hovorí napríklad o obezite ako o ochorení mozgu, to znamená nesprávne nastavenie našej psychiky, čo sa týka regulácie príjmu potravy, ale aj výdaja kalórií. Dnes sa už spektrum ochorení resp. porúch príjmu potravy rozšírilo o ďalšie diagnostické jednotky. Okrem tých dobre známych – anorexie, bulímie a ich kombinácie, nám pribudol syndróm prejedania („binge eating syndrome“) a syndróm tzv. nočného jedenia („night eating syndrome“). Často krát stres, depresie, úzkosť, pocit osamelosti, či nedostatok sebavedomia vedú k prejedaniu, kedy jedlo, najmä sladkosti, slúžia ako „psychické barličky“. Aj na takéto faktory musíme pri vyšetrení pacienta myslieť a snažiť sa mu pomôcť. V Česku už funguje celá sieť poradní zdravej výživy pre pacientov s obezitou, kde pacient dostáva opakovane kognitívno-behaviorálnu terapiu za účelom zmeny myslenia a úpravy životosprávy, ktorá stojí na 3 základných pilieroch: na zdravom stravovaní, pohybe a na pozitívnom naladení, teda na psychike.

Ďakujeme za rozhovor.


MUDr. Adela Penesová, PhD.
Vyštudovala Lekársku fakultu Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave. Doktorandské štúdium úspešne ukončila v roku 2006 na LF UK (téma:“ Vybrané patogenetické mechanizmy sprevádzajúce vznik esenciálnej hypertenzie“ ). V období rokov 2008-2010 bola “visiting fellow” na National Institute of Health (NIH; Grant John E. Fogarty, Obesity and Diabetes Clinical Research Section, PECRB/NIDDK/, PHOENIX, AZ, USA). V roku 2010 jej bol Slovenskou akadémiou vied priznaný vedecký kvalifikačný stupeň IIa. Je autorkou alebo spoluautorkou viac ako 50 zahraničných vedeckých publikácií (mnohé v časopisoch s vysokým impakt faktorom), ktoré boli citované viac ako 130 krát (SCI). Za svoju prácu získala viaceré ocenenia (cena Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti, cena Slovenskej kardiologickej a diabetologickej spoločnosti, cena Americkej endokrinologickej spoločnosti). Pravidelne prednáša o problematike výživy, metabolického syndrómu a diabetu v rámci pregraduálnej výuky na LF SZU. Zameranie jej výskumu je orientované na metabolické a kardiovaskulárne rizikové parametre závažných ochorení ako je hypertenzia, obezita, skleróza multiplex a reumatoidná artritída. Bola zodpovednou riešiteľkou viacerých projektov (projekt Ministerstva zdravotníctva, VEGA) a spoluriešiteľkou APVV a projektu cezhraničnej spolupráce RASGENAS. V súčasnosti je zodpovednou riešiteľkou slovenskej časti medzinárodného vedeckého konzorcia NEURON Era Net II v rámci 7 rámcového programu EU (FP 7; 2015-2018).

ZdieľaťShare on Facebook584Share on Google+0Share on LinkedIn0
Vedkyňa: „Zarážajú ma napríklad diéty podľa krvných skupín alebo hypotéza o prekyslení organizmu”
Tagged on:         

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *